Osobnosti Kongregácie
narodená v r. 1881, jedna z prvých sestier novej Kongregácie, bola generálnou predstavenou Kongregácie v rokoch 1919 až 1941. Pod jej vedením sa Kongregácia pomaly rozrastala, pribúdali nové sestry, otvárali sa nové domy, vybudoval sa materinec. Matka Bronislava sa vyznačovala veľkou úctou k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu a tiež možno o nej povedať, že vždy bola pripravená na každé dobré dielo.
Od roku 1920 až do roku 1938 zastávala i úrad magistry noviciek. Bola vychovávateľkou a učiteľkou mladých sestier a pri tom si našla čas i pre prácu s dievčatami. V roku 1937 sa ukončila stavba exercičného domu na Svätom Kopečku. V roku 1939, v dobe kedy vzniká samostatný slovenský štát, z podnetu ThDr. biskupa Pavla Jantauscha, bola založená slovenská provincia so sídlom vo Vrbovom. Tým má Kongregácia dve provincie.
V čase nástupu totalitného režimu musí odísť spolu so sestrami do Teplíc v Čechách do bavlnárskej továrne, po dvoch rokoch zasa na štátne majetky do Papůvky. Neskôr pôsobí v Ústave sociálnej starostlivosti v Skalici pri Litoměřiciach, kde žila viac ako dvadsať rokov. V rokoch 1958-1966 zastávala úrad predstavenej slovenskej provincie. V roku 1963-1965 ju internovali do Oseku, aby nemala priamy vplyv na sestry. Potom bola 10 rokov miestnou predstavenou v Skalici a v rokoch 1976-1985 je generálnou predstavenou Kongregácie.
Boli to roky plné húževnatej práce. Medzi významné body jej programu patrila práca na obnove rehoľných Konštitúcií podľa predpisov Druhého vatikánskeho koncilu, prispôsobení rehoľného oblečenia sestier potrebám súčasnej doby, zostavení schematizmu od prvých začiatkov našej Kongregácie, nekrológu všetkých zomrelých sestier, ako i práca na zostavení príručky rehoľných modlitieb. Vyvíjala veľké úsilie o intenzívnejšiu vzájomnú spoluprácu bratov a sestier a o právne pričlenenie Kongregácie k premonštrátskemu rádu. Mala odvahu v čase totality tajne prijímať nové sestry, ktoré žili v civilnom oblečení v tzv. oblastných komunitách.
Všetky práce a celé úsilie matky Akvíny o duchovné a kultúrne povznesenie sestier, o ich odborné vzdelanie, vyžadovalo od nej veľa cestovania, mnoho starostí a obetí s tým spojených.
Od roku 1977 žila s komunitou dvanástich sestier v obci Bílá Voda u Javorníka, kde protináboženský režim násilne sústredil približne 400 sestier z rôznych rehoľných spoločenstiev. Z dôvodu ťažkej nemoci odchádza do Vrbového, kde zomrela 26. augusta 1985 vo veku 69 rokov.
Patrila a vždy bude patriť medzi veľké osobnosti našej Kongregácie. Sestry na ňu spomínajú s vďakou a láskou.
narodený 6. júna 1923 v Strakách, asistent Kongregácie sestier premonštrátok. Do premonštrátskeho rádu vstúpil 27. septembra 1942 na Strahove, kňazskú vysviacku prijal 29. júna 1947 v Prahe. Pôsobil v Jihlave, Telči a v Mšene pri Mělníku. V roku 1958 bol páter Tadeáš odsúdený totalitným režimom na 4 roky väzenia v Jihlave a Valdiciach. Prepustený bol v máji 1960 na základe amnestie. V rokoch 1960-67 pracoval v uholných skladoch, pretože mu nedovolili ísť do duchovnej správy.