Print
 
Páter Vojtech Frejka, krstným menom Vincent, sa narodil 18. mája 1860 v moravskej dedine Kateřinky. Dvadsaťročný Vincent Frejka po maturite podal žiadosť o prijatie do noviciátu strahovskej kanónie. Tradičná zbožnosť rodiny, ktorá dala chlapcovi pevnú náboženskú výchovu, vytvárala prirodzené predpoklady pre jeho rehoľné a kňazské povolanie. Kladne pôsobilo i zbožné prostredie rodného kraja. Dňa 30. septembra 1879 prijal Vincent Frejka z rúk opáta Žigmunda Starého, rehoľné rúcho a nové meno Vojtech. Dňa 19. októbra 1884 klerik Vojtech Frejka skladá slávnostné rehoľné sľuby a o rok neskôr prijíma kňazské svätenie v Prahe v katedrále sv. Víta na Hradčanoch.
Za prvé kaplánske miesto mu určili Žatec. Po roku bol preložený na Svätý Kopeček pri Olomouci. Počas deväťnásťročného účinkovania tu vykonal veľké dielo, ktoré si zasluhuje miesto v novovekých dejinách premonštrátskeho pôsobenia.
Popri všetkých prácach sa zaoberá myšlienkou, ako konkrétne obnoviť a rozšíriť premonštrátsku činnosť. Prichádza k záveru, že je potrebné obnoviť premonštrátsky spôsob života sestier, ktorý bol za Jozefa II. zrušený. Chcel tiež obnoviť zaniknutý laický tretí rád svätého Norberta - terciárov. Sledoval tým dva zámery - jednak zapojiť laikov do premonštrátskeho života a jednak dúfal, že združenie laických terciárov bude pôdou, z ktorej vyrastú prvé kandidátky budúcej Kongregácie.
Táto myšlienka pátra Frejku nadobudla konkrétnu podobu, keď v roku 1900 posiela prvé kandidátky na formáciu do kontemplatívneho kláštora sestier premonštrátok v Krakove. Po dvojročnej formácii sa sestry vracajú na Svätý Kopeček, kde 27. apríla 1902 prijímajú rehoľné rúcho a tento deň sa stáva dňom založenia novej Kongregácie. Jeho zásluhou a neúnavným úsilím sa novozaložená Kongregácia vzmáhala a rozrastala.
Páter Vojtech, v tom čase štyridsaťšesť ročný v plnej životnej sile a kňaz naplnený elánom pre vec Božiu je predstavenými určený pre prácu v opátstve Nová Ríša. Ako osvedčený organizátor má k tomu predpoklady. Neskôr pôsobí na rôznych premonštrátskych farách. Vo svojich šesťdesiatichôsmich rokoch sa vracia na milovaný Strahov. Na všetkých týchto miestach denne vo svojich modlitbách vyprosoval Božie požehnanie pre prácu sestier mladej Kongregácie. Zomrel 17. februára 1937 na Strahove.
 
Jeho duchovný odkaz je pre nás stále aktuálny:
 
"Založenie rehole sa obíde bez mnohých vecí i takých, ktoré boli pokladané za nepostrádateľné.
Ale rehoľa nemôže existovať bez horlivých a pre vec Božiu zanietených a reholi oddaných bratov a sestier."