Prevádzka mobilného hospicu Dotyk Života, o.z. bola spustená 1. 8. 2018. Jej oficiálne otvorenie sa konalo 6. 8. 2018 na sviatok Premenenia Pána posvätením priestorov ambulancie mobilného hospicu kňazom P. ICLic. Mag. theol. Milošom Záreckým OT, poverený Trnavským arcibiskupom Mons. Jánom Oroschom pre duchovné sprevádzanie chorých v mobilnom hospici.
Na zahájení boli prítomní primátorka mesta Vrbové Dott. Mgr. Ema Maggiová, odborný garant mobilného hospicu MUDr. Barbora Slabá, spolupracujúci lekár MUDr. Monika Matejková, provinciálna predstavená sestier premonštrátok sestra Akvína, zdravotná sestra mobilného hospicu sestra Paulína, Tatiana Prievozníková, Mgr. Emília Benková a ďalší, ktorí sa podieľali na jeho vzniku.
Slávnosť otvorenia pokračovala v Duchovnom centre sv. Norberta sv. omšou obetovanou „Ako poďakovanie všetkým dobrodincom, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na vzniku mobilného hospicu a prosbu o Božie požehnanie pre jeho činnosť“.
Svätú omšu slúžili kňazi Miloš Zárecký OT; rektor seminára Redemptoris Mater v Kyjeve Roman Grék a miestny farár Jaroslav Hanzlík, za účasti tých, ktorí sa podieľali na vzniku tohto zariadenia. Po svätej omši nasledovalo malé agapé.
Homília pri svätej omši:
Drahí bratia a sestry!
Dnes slávime sviatok Premenenia Pána. Ako sme práve počuli v evanjeliu, Ježiš zobral troch svojich učeníkov na vrch a tam sa pred nimi premenil. Ježiš im ukázal svoju slávu, slávu odkiaľ pochádza, kým je a kam sa vráti.
Táto udalosť sa stala na konci jeho pôsobenia vo svojej vlasti Galilei, skôr, ako sa vybral do Judei a Jeruzalema. Čo je tu ešte dôležité a čo by sme si mali všimnúť je, o čom Ježiš svojim učeníkom hovoril, keď sa premenil. Ježiš im hovorí o svojom umučení a zmŕtvychvstaní, teda o tom, čo je v jeho živote najdôležitejšie, kvôli čomu sa vlastne stal človekom. Vieme, že Peter to vtedy ešte nechápala a tak chcel svojho majstra pred tým uchrániť. Mal vtedy ešte falošné predstavy o Mesiášovi a jeho poslaní tu na zemi. A tak si vypočul od Ježiša tvrdé slová: Choď mi z cesty, satan! Po ktorých nasledovala Ježišova výzva: Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.
Ježiš teda ukázal svojim učeníkom, že utrpenie a sláva patria v jeho živote neoddeliteľne k sebe. Jedno súvisí s druhým a slávu predchádza utrpenie. A tak to bude aj v živote jeho apoštolov. Ak chcú byť Ježišovými učeníkmi, musia to akceptovať. Hriech človeka oddelil od Boha a tak človek musí teraz s hriechom bojovať, ak sa chce vrátiť späť k Bohu. A to platí nielen pre apoštolov, ale pre každého jeho učeníka, teda aj pre nás.
Keď človek aj zažíva nejakú bolesť, nesmie to chápať ako trest Boží. Boh nás miluje a chce, aby sme prišli k nemu do nebeskej slávy. Preto ukázal apoštolom aj svoju slávu, aby videli, čo je pripravené pre tých, ktorí ohlasujú, ale hlavne žijú, jeho evanjelium.
My dnes uvádzame do života mobilný hospic Dotyk Života. Dielo, ktoré má za cieľ pomáhať ľuďom v terminálnom štádiu ich choroby, aby mohli tento čas prežiť tam, kde sa cítia dobre a uprostred ľudí, ktorí ich majú radi a ktorých milujú oni. Budeme sa snažiť vniesť do životov ľudí pokoj, úľavu od bolesti, milé ľudské slovo, ale hlavne nádej a vieru, že vo svojej bolesti nie sú sami a že tak, ako v Ježišovom živote predchádzalo utrpenie jeho konečné víťazstvo a slávu, tak to bude aj v ich životoch. Budete ošetrovať pacientov ako medicínski pracovníci, ale nesmiete zabúdať na citlivý ľudský prístup. Ten je v liečebnom procese minimálne tak isto dôležitý ako medicínske výkony. Prednedávnom som v piešťanskej nemocnici stretol ako pacientku na chirurgii jednu sestričku z interného. Začal som úsmevne slovami: čo, dnes na opačnej strana? Bola po ťažkej autohavárii, keď ju na prechode zrazilo auto. V závere nášho rozhovoru mi povedala: vždy som sa snažila byť milá k pacientom, ale až tu som pochopila, aké je to dôležité. Keď som ležala po operácii na iske a nevládala sa ani pohnúť, veľmi citlivo som vnímala každé gesto, každý úsmev, či zamračenie sa, každé ochotné, či neochotné podanie toho, čo som práve potrebovala.
Snažme sa vidieť v každom človeku Krista. Mať pred sebou trpiaceho, ktorý potrebuje moju pomoc a môj úsmev, moje vľúdne slovo, či pohladenie. Nie je to jednoduché a nie vždy to zvládneme, pretože sme slabí ľudia, ktorí máme tiež svoje problémy, či svoje ťažké dni. Pokúsme sa však vždy pamätať na toto, keď budeme vchádzať k niektorému zo svojich pacientov. Nech nás ženie láska vzkrieseného Krista, tak ako je to zachytené v logu tohto hospicu. Byť spolu s Kristom loďou, ktorá pomôže zomierajúcim pokojne vplávať do prístavu večnosti.
