V sobotu, 14. júna 2025 - na deň spomienky Preblahoslavenej Panny Márie sa v Pútnickej bazilike Sv. Mikuláša v Trnave stretli kandidátky Tretieho rádu Sv. Norberta na svätej omši, aby sa spolu so sestrami - premonštrátkami poklonili v jubilejnom chráme, a na svätej omši prosili o silu Ducha svätého pri rozhodnutí stať sa terciárkami. Kandidátky z dekanátu Nové Mesto nad Váhom, Suchej nad Parnou a Šenkvíc príjmu na konci augusta vo Vrbovom škapuliar a štólu tretieho rádu premonštrátskej rehole, ale i nové mená Anna, Bronislava, Gertrúda a Monika. Každá z nich sa dobrovoľne rozhodla pre päť pilierov spirituality: Eucharistiu, Liturgiu modlitby, Mariánsku úctu, Kajúcnosť a Apoštolát, podľa svojich možností.
V treťom ráde sv. Norberta sa kandidát (žena, či muž) Vydáva na cestu za Ježišom. Bez Eucharistie a takmer dennej svätej omše to nejde. Sme náchylní na lenivosť a hriech. Jediná obrana je práve Eucharistia. Kedysi nebohý prof. Krčméry povedal pamätnú vetu , cit.: „deň, ktorý nezačnem svätou omšou a ružencom už nestojí zaveľa...“ Preto je prvý pilier spirituality práve časté pristupovanie k sviatosti a ak je možné denná svätá omša.
Záväzok k liturgickej modlitbe je nie ohrozený ťažkým hriechom a nie je rovný kňazskému breviáru, avšak modlitba breviára je to, čo si každý z nás časom našiel a zamiloval. Žalmy sú predsa najkrajšou oslavou Boha a jeho veľkosti. A kde je Boh, tam je i Jeho Matka.
Preto je tretí pilier spirituality práve mariánska úcta. Nie zvelebovanie Panej. Ale oslava, vďaka, odprosenie a prosba patria našej Matke. Veď nenechala svoje telo na zemi a aj s ním odišla do neba. Preto ju bolí to, čo bolí aj nás a teší to, z čoho aj Jej chceme v radosti priniesť. Jej ľudské telo v nebi vníma všetko, čo i my cítime tu, na zemi. Veď preto sa k nej utiekame ako k matke.
A v týchto medziach si uvedomujeme aj svoju hriešnosť, preto štvrtý pilier – kajúcnosť je stav, ktorý sa v človeku spája nielen s pokorou, lebo tú si treba pestovať tak, ako sv. Norbert. Pokánie nie je trest, je to spôsob, ako sa oprostiť od zbytočných túžob (slávy, zisku, uznania), či závisti, ak sa necítime docenení. A tu sa odriekanie, odpúšťanie krívd, chápanie ľudskej krehkosti stáva tým piatym pilierom spirituality – apoštolátom, ktorý sa neuzatvára v jednom kruhu, ale práve dnes ide von, medzi ľudí a vnáša pokoj, pochopenie a lásku tam, kde je nervozita, depresia, ba až bezmocnosť.
Nie všade je dostatok rehoľných povolaní, rovnako kňazských. Práve terciári a laici sú tí, čo budú mať bližšie do spoločnosti. Otvorenosťou pre ľudí každej rasy, pohlavia, či viery a neviery môžu byť užitoční vedľa kňazov. Nuž nech pribúda laikov v treťom rade na väčšiu Božiu chválu.
Oľga Löbbová
